Začnem od svojho detstva. Vyrastala som v nefunkčnej rodine. Moja mama bola celý život nešťastná s naším ocom, ale neodišla od neho. Sľúbila mu to predsa pred Bohom. Taký sľub nemožno porušiť. Vyrastala som s tým, že je normálne, že človek nie je šťastný, že veci nie sú tak, akoby si prial. Že keď mu nie je dobre, je to jeho osud a musí trpieť. Veď predsa aj Ježiš, syn Boží trpel za naše hriechy. Netvrdím, že kresťanstvo je zlým náboženstvom, ale pravdou ostáva, že mne tento trpiteľský pohľad na život predĺžil roky zbytočného utrpenia, a to len preto, že som si myslela, že si ho zaslúžim a nič iné pre mňa aj tak nie je v živote. a život pred sebou
Vydala som sa mladá. Veľmi mladá. mala som čerstvých 18 a život pred sebou. Mojím manželom sa stal môj prvý priateľ, moja prvá láska. Za rok sme mali dieťa a za tri roky sa nám narodili dvojičky. Boli sme šťastní. Milovali sme sa a nič nám nestálo v šťastí. Mali sme krásne zdravé deti, dom bez hypotéky. Poviete si ako z rozprávky. Všetky rozprávky však nemávajú šťastný koniec a občas sa dokážu zmeniť na poriadny horor. Žiaľ. Našťastie to v mojom prípade bolo len dočasné.
Zmena nastala postupne. Môj manžel sa napriek idylickým podmienkam stával čoraz viac nespokojnejším. Nič sa mu nedialo, len nevidel význam v živote ako takom. To sa človeku občas stáva, keď sa má až príliš dobre. Svoju nespokojnosť začal zapíjať. Najprv len raz do týždňa, ale postupne sa to začalo zvyšovať. Chcela som mu pomôcť, ale bolo to márne. Tvrdil, že preháňam, svoju závislosť si neuvedomoval. V opitosti začal byť agresívny, bil mňa aj naše deti. Neopustila som ho. Sľúbila som predsa pred Bohom, že s ním budem, v dobrom aj v zlom.
Trvalo to dlhých 15 rokov, kým nás jedného dňa nás manžel opustil. Teraz žije sám niekde v podnájme a po nociach si stále objednáva alkohol online.
Záver si urobte sami.